Pomník Emmy Goldschmidt

Národné kultúrne pamiatky Slovenska

Description: POMNÍK - Emma Diana Goldchmidt de Libanka Text na pamätníku: a) Na prednej strane monolitu pod erbom Zur Erinnerung an Frau EMMA D. GOLDSCHMIDT von LIBANKA gest. in Paris am 24. Dec. 1878 gewidmet von den Beamten und Edelsteinschneidern der Opalgrube! (preklad) Na pamiatku Pani EMMY D. GOLDSCHMIDT von LIBANKA zomrela v Paríži 24. decembra 1878 venované úradníkmi a brusičmi drahokamov opálovej bane! b) Na zadnej strane monolitu Dass edel Du Gewirkt in Deinem Leben Hievon soll dieses Denkmal Zeugnis geben Aus treue Herzen Dir geweiht aus Liebe und aus Dankbarkeit. (preklad) Že si šľachetne pôsobila vo svojom živote o tom tento pamätník má podať svedectvo zasvätený Ti z verného srdca z lásky a vďačnosti. Adolf Louis Goldschmidt von (de) Libanka, siedme dieťa, no napriek tomu po šiestich dcérach predsa len prvorodený syn Salomona Johanna Nepomuka Goldschmidta a Emilie Mirale Goldschmidt, rodenej Pollak, prišiel na svet 1. 2. 1846 vo Viedni. Stalo sa tak prakticky iba necelý polrok potom, čo jeho otec prevzal do prenájmu bane na drahý opál v Dubníku. Svoje prvé štúdia absolvoval na viedenskej obchodnej akadémii. To, ako sa neskôr ukázalo, nebolo na škodu veci, pretože pri banskom podnikaní, a ešte k tomu zameranom na ťažbu drahokamov, bolo dôležité byť nielen znalým príslušnej problematiky, ale aj dobrým obchodníkom. Neskôr sa Adolf Goldschmidt venoval výlučne štúdiu mineralógie a chémie, z dôvodu čoho žil dlhší čas v zahraničí vo Francúzsku a Anglicku. Za hranicami Rakúskej monarchie si napokon našiel aj svoju prvú manželku. Je evidentné, že Adolf Goldschmidt, čo sa týka vierovyznania a zámožnosti jeho budúcej manželky, „lovil“ v sebe rovnocenných vodách. Jeho prvou vyvolenou sa stala Emma Diana Rothschild (*4. 12. 1848, Londýn, Anglicko78 – †24. 12. 1878, Paríž, Francúzsko), dcéra Benjamina Louisa Meyera Rothschilda, pôvodom z Dánska, a Hester Levyson, pôvodom z Londýna. Adolf Goldschmidt a Emma Diana si povedali svoje symbolické „áno“ 5. 8. 1868 pod chupou londýnskej Bayswater Synagogue. Vzájomné sympatie sa nekonali len vo sfére rodinnej, ale aj profesnej. V domácnosti B. L. M. Rothschilda zo sčítania ľudu v Anglicku z roku 1871 sa totiž v kolónke povolania ako pri jeho mene, tak aj mene Adolfa Goldschmidta uvádza to isté, a síce „diamond merchant“ (obchodník s diamantmi). ... Zatiaľ čo v čase sčítania ľudu v Anglicku v roku 1871, bol Adolf Goldschmidt evidentne prítomný v Londýne, tak ku koncu tohože roku sa musel vrátiť do Viedne, kde vo veku 56 rokov podľahla tuberkulóze jeho matka. Adolfa Goldschmidta „vyhnala“ z Britských ostrovov určite nielen povinnosť dôstojne ju pochovať, ale aj prediskutovať s ostatnými súrodencami otázku, čo bude s banským podnikom v Dubníku, ktorý tak dlho a úspešne viedli ich rodičia. Bola to nepochybne nielen výzva, ale aj nesmierna zodpovednosť. Zdá sa však, že toto rozhodnutie nebolo až také zložité, pretože Adolf Goldschmidt ako prvorodený syn pomáhal matke s podnikaním už pred jej smrťou a navyše mal všetky relevantné skúsenosti, ktoré ťažba a speňaženie dubníckeho drahého opálu na svetových trhoch vyžadovalo. Nebolo preto žiadnym prekvapením, keď sa on za súhlasu všetkých svojich sestier i bratov stal pokračovateľom tejto rodinnej tradície. Čas napokon ukázal, že zo svojho poslania vyťažil maximum. ... Mimoriadne dôležitým, ba až priam prelomovým, bol v živote Adolfa Goldschmidta rok 1873. Vo Viedni sa schyľovalo ku Svetovej výstave (1. máj – 31. október) a vtedajšiemu nájomcovi opálových baní bolo jasné, že na takomto podujatí medzinárodného rangu nesmie v žiadnom prípade chýbať. Dnes už vieme so stopercentnou istotou povedať, že takú prezentáciu dubníckych opálov a šperkov nimi zdobenými, akú zostavil Adolf Goldschmidt, už potom nikto nikdy v živote nevidel. Dá sa tiež povedať, že slovo prezentácia bolo v tomto prípade nepostačujúce. Na viedenskej výstave totiž dubnícky drahokam roztancoval svoju krásu a vzápätí si ňou podmanil srdcia návštevníkov, ktorí sa prešli Rotundou, nad víťazným portálom ktorej stálo volebné heslo Františka Jozefa: „Viribus unitis“. Krása dubníckeho opálu si napokon podmanila aj panovníka samotného, pretože jeho rozhodnutím z 8. 12. 1873 sa Adolf Goldschmidt stal držiteľom Rakúskeho Radu Železnej koruny 3. triedy (rytier). Toto ocenenie, alebo lepšie povedané vyznamenanie, získal ako osoba občianskeho pôvodu, čiže nešľachtic. To znamená, že po prepožičaní insígnií mal právo používať inkriminovaný titul, čo ešte samo o sebe neznamenalo jeho šľachtictvo, ale iba titulatúru, že bol nositeľom insígnií príslušného radu. Takáto osoba ale mala právo požiadať panovníka o povýšenie do šľachtického stavu, a 30. 12. 1873 v súlade s §21 stanov Radu Železnej koruny tak Adolf Goldschmidt urobil. Navyše prejavil záujem o predikát „Libanka“. Avšak nobilitačný proces nebol jednoduchý, pretože žiadateľ musel predložiť svoje doklady, zahrňujúce životopis, ako aj plnofarebný nákres navrhovaného rodového erbu. Okrem toho sa muselo dôsledne preveriť, či požadovaný predikát v rámci monarchie už nepoužíva iná rodina. Po preskúmaní a odobrení všetkých náležitostí bol napokon žiadateľ povýšený do šlachtického stavu a taktiež sa oficiálne vydala jeho erbová listina (armáles). V tomto prípade proces trval necelé tri mesiace, pretože už počnúc dňom 17. 3. 1874 sa Adolf Goldschmidt i jeho potomkovia mohli pýšiť dedičným šľachtictvom a predikátom „Libanka“. V súvislosti s ovenčovaním sa radmi treba povedať, že Adolf Goldschmidt nebol len držiteľom Rakúskeho Radu Železnej koruny, ale aj Španielskeho Radu Karola III., Radu Čestnej légie a Radu Svätej Anny (vo všetkých prípadoch išlo o triedu „rytier“). Okrem toho bol Adolf Goldschmidt korešpondujúcim členom viedenského cisársko-kráľovského Ríšskeho geologického ústavu. Rok 1874 priniesol Adolfovi Goldschmidtovi okrem zisku šľachtictva aj ďalšieho dediča tohoto stavu. Bol ním syn George Maximilian, ktorého Emma Diana porodila v Londýne. Po opadnutí emócií a radostí spojených so začlenením rodu do kruhu osôb s modrou krvou sa život Adolfa Goldschmidta i jeho najbližších vrátil do normálnych koľají. Aj banský život v Dubníku si plynul pokojným tempom, až napokon nadišiel rok 1875. Vtedy tomu bolo presne 30 rokov, čo sa Goldschmidtovci chopili ťažby. Uvedomujúc si to, banskí podnikatelia využili toto okrúhle výročie na získanie priazne obyvateľov regiónu, v ktorom už tak dlho pôsobili. Hoci sme sa v literatúre nikde nestretli s informáciou, že by sa konala pri tejto príležitosti nejaká oslava, predsa len si myslíme, že to tak bolo. Dôvody na to sú minimálne dva. V inkriminovanom roku sa totiž objavili na scéne zástava Svätej Barbory, na ktorej z jednej strany dominuje erb Goldschmidtovcov (v tomto prípade určite nie oficiálny, ako je v nobilitačnom spise), ako aj zvon s nápisom „Gewidmet von Ritter Ludwig Goldschmidt von Libanka 1875“. Obidva objekty považujeme za symbolické dary zamestnancom opálových baní. Desať rokov exploatácie opálu ubehlo ako voda, a tak sa musel Adolf Goldschmidt po skončení nájomnej zmluvy odtiaľ porúčať. To mu ale ako skúsenému obchodníkovi s drahými kameňmi traumu zaiste nespôsobilo, ako skôr fakt, že 24. 12. 1878 zomrela vo veku 30 rokov jeho manželka Emma Diana. Po roku 1880 teda mohol iba nostalgicky spomínať na svoje prvé, no krátke manželstvo a opálonosné svahy Libanky, ktoré si adoptoval ako predikát na celý život. Zdá sa, že nostalgicky spomínali na šarmantnú Londýnčanku aj zamestnanci baní, pretože jej nechali v lokalite na vŕšku menom Hálka postaviť pamätný monolit. Pri výskume sa nám dostala do rúk aj jedna pozoruhodná miestnym ľudom tradovaná informácia, podľa ktorej mala manželka Adolfa Goldschmidta, Emma Diana, akiste svojskú záľubu. Tá údajne spočívala v tom, že nakázala kúpiť sudy vína a pálenky, z ktorých potom do sýtosti hostila širšie osadenstvo bane. Jednoduchému ľudu reprezentovanému chudobnými baníkmi (resp. sedliakmi ako príležitostnými baníkmi) potuženému dostatočne alkoholom potom rozhadzovala z balkóna kaštieľa v banskej osade Dubník drobné mince, o ktoré sa mimoriadne jednoduchí účastníci tohoto podujatia divoko ruvali. Takto zinscenované divadlo prinášalo pani Goldschmidtovej v kultúrne nudných lesoch Slanských vrchov, vzdialených od centier spoločenského života ako Londýn a Paríž, veselú zábavu. (Zdrojom tejto informácie je výskumná správa Štefana Butkoviča, ktorá vznikla počas jeho výskumu v lokalite a priľahlom regióne v dňoch 26. 7. – 7. 8. 1965. Tvorí súčasť jeho pozostalosti, ktorá je dnes uložená v Štátnom archíve v Košiciach. Zmienený dokument prináša aj niektoré ďalšie akiste zaujímavé informácie z histórie ťažby opálu.) Blazón rodového erbu (ÖSTA/NoSp-ALG): V modrom štíte strieborné kamenné bralo s čierným ústím štôlne. Z brala vyrastá čierno odetý baník v slávnostnej uniforme so zlatým zapínaním, ošliadorom vzadu a so želiezkom a kladivkom na čiernom klobúku, s roztiahnutými rukami. V pravej ruke drží kladivko a v ľavej želiezko. Na erbovom štíte sú posadené dve privrátené turnajové prilby so zlatými korunami, spod ktorých splývajú modro – strieborné prikrývadlá. Klenotom pravej prilby je pár orlích krídel. Zadné krídlo je modré a predné je strieborné, preložené čiernym prekríženým baníckym kladivkom a želiezkom. Klenotom ľavej prilby je pár orlích krídel. Zadné krídlo je strieborné a predné je modré, preložené tromi striebornými šesťcípovými hviezdami, jednou na dvoch. Pod erbovým štítom prevesená cez prikrývadlá sa rozpína modrá stuha s heslom „PERSEVERANDO“ v striebornej farbe. citované z : Peter Semrád: Opáloví králi: Genealógia rodu Goldschmidt von Libanka Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1973. Je v správe príspevkovej organizácie.

Comments

Národné kultúrne pamiatky Slovenska was created by Free Custom Map Builder that powers thousands of custom online maps.

Want to build own custom map for your business or community? Try Mapotic's custom map maker and create customizable or branded maps in minutes. Leverage filters, custom categories, crowdsourcing and SEO. Create a free custom map.