image/svg+xml

bytový dom Devín, dom lekárov

Národné kultúrne pamiatky Slovenska

bytový dom Devín, dom lekárov

Description: Bytový dom I. Bytový dom Devín (dom lekárov) bol postavený vo funkcionalistickom štýle v 40.rokoch 20.storočia. Upravovaný bol v roku 2000. Trojpodlažná stavba s podpivničením a obdĺžnikovým pôdorysom. Autorom Jiří Kan, František Libra a Josef Šašinka. Solitér č.15 sa nachádza v južnej časti areálu sanatória. Za NKP vyhlásené v roku 1963. V súčasnosti sa využíva na účaly nájomného bývania. ........................................................................... KOMPLEX BUDOV SANATORIA VO VYŠNÝCH HÁGOCH je komplex v ktorom sídli Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie. Stavba bola realizovaná v rokoch 1934-1938. Takmer zachovaný urbanistický súbor trinástich budov, funkčne aj veľkosťou rozdielnych, ktoré napriek tomu prevádzkovo súvisia, sa nachádza vo vysokohorskom prostredí v tatranskej osade Vyšné Hágy. Liečebný ústav má veľa vlastností, ktoré ho pripodobňujú svojbytnému sídelnému útvaru. Komplex trinástich budov sanatória na liečbu tuberkulózy sa rozkladá na južnom úbočí tatranského masívu, v nadmorskej výške od 1100 do 1170 metrov. V rámci štátu sa liečebňa vyznačuje viacerými superlatívmi: najväčšia, najkomplexnejšie vybavená, najvyššie položená (1 125 m n. m.) a napokon doposiaľ ešte stále najmodernejšia. Areál liečebne má rozlohu takmer 62 hektárov, je obklopený a s časti aj pokrytý ihličnatým lesom. Celý urbanistický súbor je v istom zmysle sebestačnou osadou, a to aj napriek skutočnosti, že druhá svetová vojna zmarila výstavbu pôvodne plánovaného hotela pre príbuzných a návštevy pacientov i výstavbu veľkej ubytovne pre zamestnancov. Predstava veľkého robotníckeho sanatória, kde by sa liečila choroba, ktorá bola najčastejšou príčinou úmrtí v tridsiatych rokoch v ČSR, viedla pražskú Ústrednú sociálnu poisťovňu poisťovňu k rozhodnutiu zakúpiť pozemok na jeho výstavbu. Výstavba sanatórií a liečebných ústavov vo Vysokých Tatrách bola prakticky výlučnou doménou pražských architektov. Domáci architekti sa zúčastňovali len na súkromných, a najmä drobnejších akciách. Celá súťaž, ktorá sa na toto sanatórium vypísala, bola žiaľ, bez účasti architektov zo Slovenska. Je príkladom toho, ako sa exportovali pražské avantgardné myšlienky i pražský centralizmus. Avantgarda vnímala príležitosť navrhnúť a postaviť veľký a členitý komplex ako manifestáciu ideálov moderny. Išlo o sociálne pozitívny projekt a súčasne o viacfunkčný komplex, v ktorom sa dal dobre realizovať adeál moderny - rozčlenenie funkcií. Jadro problému, ako ho opisoval časopis Stavba, bolo v tom, že oproti symetrickej kompozícii, ktorá stelesňovala historicky formalistické riešenie, avantgarda preferovala asymetrické usporiadanie hmôt. V tejto zdanlivo formálnej stránke problému sa koncentroval zápas za novú architektúru. Porota nakoniec zvolila symetrické riešenie. Nakoniec sa uskutočnil návrh architektov Františka Libru (1891 - 1958) a Jiřího Kana (1895 - 1944), ktorý pozostáva z mohutného a dlhého, symetrického hlavného bloku. Na severnú stranu má pripojené štyri krátke priečne krídla a v strede dlhšie vstupné krídlo. Realizovaný komplex rieši v čistom monobloku, členenom v hlavnom korpuse do troch symetricky riešených častí, pre hlavné sanatórne prevádzky. Zložitá dispozícia je riešená v jasnom skeletovom rastri a z novodobých kvalitných materiálov v príkladnom remeselnom vyhotovení. Vo výtvarnom prejave sú nevšedne presvedčivo zvýraznené všetky základné funkčné elementy, ktoré v komplexnom hodnotení zaraďujú túto stavbu medzi svetové špičkové príklady funkcionalistickej architektúry. K monobloku sú pričlenené pomocné prevádzky a bytová výstavba, ktoré nedosahujú úroveň hlavného objektu ani z urbanistického hľadiska, ani v celkovom vyhotovení. Organizácia výstavby sa členila na dve základné fázy. V prvej etape (1934 - 1935) urobili prípravu územia vrátane vybudovania prístupovej horskej cesty, vlečky a zložitej inftaštruktúry. V druhej etape (1935 - 1938) postavili liečebné, hospodárske a ubytovacie objekty : hlavná liečebná budova, infekčný pavilón, prosektúra, centrálna kotolňa s elektrárňou, dielne, práčovňa,garáže, skleník, vrátnica a štyri budovy na ubytovanie zamestnancov. Hlavný liečebný monoblok, s pôdorysnou osnovou pripomínajúcou lietadlo, je sformovaný navonok symetricky podľa osi kolmej na vrstevnice. Počty podlaží kolíšu od 1 do 9 a dĺžka južného lôžkového traktu dosahuje 270 metrov. Ústredný monoblok bol navrhnutý na kapacitu 500 hospitalizovaných pacientov, obsahuje vysokoštandardný liečebný komplement, priestory na prípravu a konzumáciu stravy pre pacientov i personál, obchody, poštu, telefónnu ústredňu, holičstvo, divadelnú sálu so 600 sedadlami, rozsiahle klubové a iné spoločenské priestory, otvorené odpočivárne. Každý z trinástich objektov urbanistického celku je svojbytným architektonickým dielom s výraznými znakmi funkcionalistickej architektúry. Jednotný autorský rukopis sa prejavuje horizontalitou hmôt i členenia ich povrchov, plochými strechami, striedmou farebnosťou, citlivým osadením do terénu. Hlavný objekt, ktorý sa vďaka veľkosti jediný uplatňuje ako viditeľna a závažná zložka obrazu krajiny, je, samozrejme, reprezentatívnou vzorkovnicou znakov autorského rukopisu. Konštrukčné riešenie zužitkovalo prednosti železobetónového skeletu, pre výplňové murivo boli vyvinuté, vyrobené a použité špeciálne tehly. Hlavnú budovu izolovali korkom a obložili kvalitnými fasádovými obkladačkami, takže má vynikajúce tepelnoizolačné a hydroizolačné vlastnosti. zdroj: https://howlingpixel.com/ https://krizom-krazom.eu/

Comments

Národné kultúrne pamiatky Slovenska was created by Free Custom Map Builder that powers thousands of custom online maps.

Want to build own custom map for your business or community? Try Mapotic's custom map maker and create customizable or branded maps in minutes. Leverage filters, custom categories, crowdsourcing and SEO. Create a free custom map.